LCD verzus plazma: Všetko má pre a proti

Ploché televízory preniesli budúcnosť do súčasnosti

Pri kúpe nového televízora v súčasnosti každý uvažuje minimálne o elegantných štíhlych modeloch s veľkou uhlopriečkou. Podľa analytikov však nepotrvá dlho, kým tenké televízory definitívne ovládnu trh a predbehnú v predaji tie klasické. No koniec starých objemných katódových obrazoviek, ktoré dominovali obývačkám desiatky rokov, sa neodvratne blíži.

Dilemy

Kto sa rozhodol investovať do veľkého tenkého televízora, musí si pripraviť desiatky tisíc korún. A zmieriť sa s tým, že o rok by za rovnaký model dal približne o tretinu menej. Ak sa s tým zákazník vyrovná, čaká ho ďalšia dilema. Rozhodovanie, či zvolí LCD alebo plazmovú technológiu.

LCD a plazmy sú na pohľad nerozoznateľné. Majú ploché, zvyčajne širokouhlé obrazovky a dajú sa zavesiť na stenu, takže ušetria miesto. Ale obe sú postavené na úplne odlišnej technológii. Preto sa väčšina plaziem vyrába s uhlopriečkami nad jeden meter, zatiaľ čo LC displeje sú dostupné v malých aj veľkých rozmeroch. Najčastejšie sa predávajú s diagonálou 66, 80 alebo 94 centimetrov.

V prepočte na jeden centimeter uhlopriečky je plazma zvyčajne lacnejšia ako LCD, hoci cenový rozdiel sa postupne stiera. Rovnako sa strácajú aj kvalitatívne rozdiely. No stále platí, že jedna technológia je vhodnejšia do určitých podmienok a druhá do iných. Pred kúpou tenkého televízora si treba položiť otázku, kde a ako sa bude používať.

Výber technológie

Podľa väčšiny odborných periodík, ktoré pravidelne testujú spotrebnú elektroniku, je z hľadiska kvality v súčasnosti plazmová technológia lepšia ako LCD. Plazmové obrazovky majú hlbšiu čiernu farbu, vďaka čomu sú vhodnejšie pre fanúšikov domáceho kina.

No ak skončí panel v dobre presvetlenej obývačke a bude na ňom bežať obvyklý televízny program prevažne cez deň, nemusí byť plazma optimálna. Napríklad pre odraz svetla zo sklenenej obrazovky a slabšiu viditeľnosť obrazu pri intenzívnom svetle.

Ak televízor skončí v tmavšej miestnosti, bude sa pozerať prevažne večer alebo poslúži hlavne ako obrazovka domáceho kina, je plazma lepšia voľba ako LCD. Hoci niektoré LC displeje umožňujú nastaviť podsvietenie, vo všeobecnosti majú svetlejší obraz ako plazmy, a to v tmavej miestnosti unavuje oči.

Nepomôže ani zníženie kontrastu a jasu. Navyše, v takomto prostredí sa naplno prejaví kvalitatívny rozdiel v zobrazení čiernej farby, kde plazmy stále vedú.

Argumenty

V snahe presvedčiť spotrebiteľov o výhodách jednej či druhej technológie vypúšťajú výrobcovia do éteru viacero zavádzajúcich informácií. Keď sa k tomu pripočíta neznalosť predajcov, je pátranie po pravde ešte ťažšie.

Jedným zo zle interpretovaných údajov býva napríklad pozorovací uhol. LCD televízory historicky trpeli tým, že pri pohľade z boku obraz strácal jas. Novšie modely tento hendikep znižujú, ale úplne neodstraňujú. Pod pozorovacím uhlom, ktorý výrobcovia LCD uvádzajú v parametroch, sa síce obraz sledovať dá, ale nie bez straty kvality. Plazmy podobným problémom netrpia.

Obhajcovia plaziem zvykli tiež argumentovať tým, že niektoré LC displeje majú problém so zobrazením objektov v rýchlom pohybe, pretože im dlhšie trvá zmena farby v jednom pixli. Za objektom potom zostávali tiene. Tento problém je však už minulosťou.

Producenti LCD pre zmenu opakovane omieľajú teóriu, že do plazmových obrazoviek sa môže objekt natrvalo vypáliť, ak zostane zobrazený pridlho bez pohybu. Môže ísť napríklad o logo v rohu obrazovky.

Aj v tomto prípade nové technológie znižujú riziko, napríklad tým, že nepatrne pohybujú obrazom. Táto hrozba je preto pri nových modeloch minimálna, najmä keď úroveň kontrastu nie je nastavená na maximálnu hodnotu. LC displejom nič podobné nikdy nehrozilo.

Životnosť nezaváži

Ďalším rozšíreným a zmätočným argumentom je životnosť. Kritici plaziem zvykli poukazovať na to, že LC displeje, rovnako ako tradičné televízory, majú zhruba dvojnásobne dlhšiu životnosť, pretože nestrácajú svetlosť. No najnovšie plazmy môžu podľa výrobcov vydržať pri každodennom niekoľkohodinovom sledovaní strácať jas až po desiatkach rokov.

LC displeje nestrácajú jas, ale po desiatkach tisíc hodín fungovania budú vyžadovať výmenu podsvietenia. Nie je to také jednoduché ako výmena žiarovky, takže bežný spotrebiteľ to nezvládne. Ale podobne ako pri plazme sa tým nemusí spotrebiteľ zaoberať, pretože morálna životnosť televízorov je maximálne desať, a nie niekoľko desiatok rokov.

Jednoduchá a jednoznačná nie je ani orientácia v spotrebe. LCD majú stále podsvietenie, ktoré spotrebúva konštantné množstvo energie bez ohľadu na to, čo je na obrazovke. Spotreba plaziem závisí od toho, čo sa na obrazovke deje. Takže napríklad pri prehratí temného filmu môže byť spotreba plazmy v skutočnosti nižšia ako LC displeja, hoci parametre udávané výrobcami hovoria niečo iné.

Pre jemnejší obraz

Záujemca o plazmu by mal dať pri výbere pozor na to, či nesie označenie EDTV (enhanced definition) alebo HDTV (high definition). EDTV modely sú lacnejšie, pretože majú nižšie rozlíšenie. Dokážu zobraziť HDTV obraz, ale v nižšej kvalite. Na druhej strane, so štandardným televíznym signálom si poradia rovnako dobre ako HDTV a so zobrazením DVD niekedy dokonca lepšie.

LC displeje označené ako EDTV nezvládnu high definition signál vôbec, ale zvyčajne sa už ani nepredávajú. Nové modely majú bežne rozlíšenie 1 366 x 768 bodov.

Plazmy, ktoré nesú označenie HDTV, by mali mať rozlíšenie minimálne 1 024 x 768 bodov. Striktne vzaté, ani to nie je dosť pre plnohodnotný HDTV obraz. Ten by mal mať podľa medzinárodnej organizácie ATSC, ktorá definuje štandardy pre digitálnu televíziu, minimálne 1 280 x 768 bodov.

No dohoda v rámci priemyslu brať pri označovaní televízorov do úvahy iba vodorovnú špecifikáciu umožňuje výrobcom označovať nálepkou HDTV aj modely s nižším rozlíšením.

Puritáni sa nad touto nepresnosťou pozastavujú, no odborníci zvyčajne pripúšťajú, že rozdiel v rozlíšení spotrebitelia pri bežnom sledovaní nespozorujú. Recenzenti plaziem však upozorňujú na evidentný kvalitatívny posun medzi plazmami označovanými ako EDTV a HDTV.

Vzhľadom na to, že rozdiel v cene medzi inak porovnateľnými modelmi predstavuje niekoľko tisíc korún, je lepšie uvažovať o vyššom rozlíšení. EDTV plazmy aj tak pomaly z trhu miznú.

Značka a no name

V neposlednom rade je dôležitým kritériom pri výbere značka. Trh tenkých televízorov prilákal viacero nových hráčov. Každý pozná Panasonic, Sony či Pioneer, ale značky Mascom, Sencor, Vizio či Hyundai väčšine spotrebiteľov veľa nepovedia.

Odborné periodiká sú v hodnotení produktov týchto značiek, prirodzene, kritickejšie. Ale všetky nepatria do jednej kategórie a aj medzi nimi sa dajú nájsť televízory, ktoré v kvalite obrazu za známejšími konkurentmi výrazne nezaostávajú a v cene ich s prehľadom porážajú.

Dobrých hodnotení sa vo svete dočkali napríklad modely Vizio, no TREND pre túto značku na Slovensku nenašiel predajcu.

Napriek svetlým výnimkám by spotrebiteľ vo všeobecnosti nemal očakávať, že mu takzvané neznačkové plazmy či LCD poskytnú špičkový obraz, najmodernejšie konektory či jednoduché a rýchle ovládanie. Na druhej strane, ani známa značka nemusí byť zárukou kvality.

Napríklad PC Magazine označil model Dell W5001C za slabý a ani recenzenti zo servera Cnet.com neboli z tohto modelu nadšení. Čo sa týka plaziem, najlepšie hodnotenia od špecializovaných periodík si odnášajú značky Panasonic a Pioneer. Z LCD modelov sa medzi víťazmi testov najčastejšie objavujú Sharp, Sony a Samsung.

Na čo by si mal dať pozor záujemca o tenký televízor

• Rozlíšenie. Kto myslí na budúcnosť, nemal by v tomto smere robiť kompromisy a vybrať model s rozlíšením minimálne 1 024 x 768 bodov.
• HDMI konektor. Nový model by mal mať minimálne jeden HDMI konektor. Cez ten sa dá prenášať zvuk a obraz vo vysokom rozlíšení a je nevyhnutný na pripojenie DVD prehrávačov novej generácie (HD DVD a Blu-Ray).
• Funkcia PIP (Picture in Picture). Umožňuje sledovať dva obrazy súčasne. Modely s jedným tunerom dokážu zobraziť naraz napríklad obraz z televízora a DVD prehrávača, dvojtunerové umožnia sledovať súčasne aj dva televízne kanály.
• Cena. Keďže tenké televízory stoja stále desiatky tisíc korún, už cenový rozdiel niekoľkých percent môže byť viditeľný. Medzi kamennými a internetovými obchodmi nie je výnimočný ani desať- a viacpercentný rozdiel.
• Balenie. Zákazník by si mal rozmyslieť, či chce televízor umiestniť na podstavec alebo na stenu, a overiť si, čo je v štandardnom balení. Niektoré televízory sa dodávajú bez podstavcov a drvivá väčšina bez nástennej montážnej súpravy. Podstavec stojí niekoľko tisíc korún a nástenná konzola môže vyjsť aj na desať- a viac tisíc.